Prečo deti plačú: odborné vysvetlenie detského plaču od bábätka po 3 roky

Prečo deti plačú? Je detský plač normálny a bezpečný? Ako naň reagovať bez pocitu zlyhania?

Detský plač patrí medzi najsilnejšie zvuky, aké dokáže ľudský mozog zachytiť. Nie je to náhoda. Plač nie je chyba, rozmaznanosť ani manipulácia – je to biologicky presný, evolučne vyvinutý komunikačný nástroj, ktorý má jediný cieľ: udržať dieťa v bezpečí a v spojení s dospelým.

V tomto článku sa pozrieme odborne a do hĺbky na to, prečo deti plačú, ako sa plač mení podľa veku od novorodenca po batoľa, čo sa deje v tele a mozgu matky, keď dieťa plače, prečo techniky „vyplakania“ nie sú zdravé a ako môže blízkosť a nosenie pomôcť regulovať stres dieťaťa aj rodiča.

Prečo deti plačú – biologický význam plaču

Ľudské dieťa sa rodí extrémne nezrelé. Mozog novorodenca je pri narodení vyvinutý približne na 25 % svojej konečnej kapacity. Dieťa nedokáže samo regulovať stres, emócie, telesnú teplotu ani nervový systém. Na to potrebuje dospelého.

Plač je:

• reflexná reakcia nezrelého nervového systému

• primárny komunikačný signál

• spôsob, ako si dieťa zabezpečuje prežitie a blízkosť

Dieťa neplače preto, že by chcelo manipulovať. Plače preto, že je odkázané na reakciu dospelého.

Detský plač podľa veku

Plač novorodenca (0–3 mesiace)

Plač v tomto období nie je vedomý ani naučený. Ide o čistú fyziologickú reakciu. Najčastejšie dôvody plaču:

• hlad

• nepohodlie

• únava

• potreba telesnej blízkosti

• preťaženie nervového systému

Novorodenec ešte nerozlišuje medzi sebou a okolím. Oddelenie od tela dospelého vníma ako ohrozenie bezpečia.

Plač bábätka (3–12 mesiacov)

S dozrievaním mozgu sa plač diferencuje. Objavujú sa nové príčiny:

• separačná úzkosť

• frustrácia z obmedzeného pohybu

• strach z neznámeho

• únava zo stimulov

Dieťa si už uvedomuje vzťahy, ale nedokáže zvládať ich stratu.

Plač batoľaťa (1–3 roky)

Plač batoľaťa je často emočný. Objavujú sa:

• záchvaty hnevu

• frustrácia

• bezmocnosť

• strach

Mozog dieťaťa ešte nemá dozretú prefrontálnu kôru, ktorá je zodpovedná za reguláciu emócií. Dieťa emócie cíti, ale nevie s nimi pracovať.

Čo sa deje v tele matky, keď dieťa plače

Plač dieťaťa aktivuje limbický systém rodiča. Ide o automatickú biologickú reakciu, nie o slabosť.

V tele matky sa spúšťa:

• oxytocín (hormón väzby)

• kortizol (stresový hormón)

• aktivácia amygdaly (poplachový systém)

Preto je plač dieťaťa pre dospelého fyzicky aj psychicky náročný. Telo je nastavené na okamžitú reakciu.

Prečo máme prirodzenú potrebu dieťa upokojiť

Reakcia na plač je súčasťou tzv. biologického rodičovstva. Keď rodič reaguje:

• nervový systém dieťaťa sa reguluje

• dieťa sa učí návratu do pokoja

• vytvára sa bezpečná vzťahová väzba

Ignorovanie plaču ide proti biologickému nastaveniu rodiča aj dieťaťa.

Je vyplakanie dieťaťa bezpečné?

Dieťa, ktoré po ignorovaní prestane plakať, nie je upokojené. Je vyčerpané.

V jeho tele:

• pretrváva vysoká hladina stresových hormónov

• nervový systém prechádza do stavu rezignácie

Dieťa sa neučí regulovať emócie. Učí sa, že jeho signály nebudú vypočuté.

Ako sa dieťa učí regulovať emócie

Deti sa nenaučia upokojovať samy od seba. Najskôr potrebujú tzv. spolureguláciu – pokojný nervový systém dospelého.

Postupne si túto schopnosť internalizujú. To je základ zdravej sebaregulácie v dospelosti.

Nosenie dieťaťa ako odpoveď na potrebu, nie na plač

Nosenie nie je technika na zastavenie plaču. Je to spôsob, ako:

• regulovať nervový systém

• poskytovať pocit bezpečia

• napĺňať potrebu blízkosti, kontaktu a istoty

V ergononomickom nosiči dieťa:

• cíti tlkot srdca

• synchronizuje dýchanie

• znižuje hladinu stresu

Plač často ustúpi nie preto, že bol „umlčaný“, ale preto, že potreba bola naplnená.

Detský plač ako informácia, nie problém

Plač nie je niečo, čo treba odstrániť. Je to signál, ktorý treba čítať.

Dieťa nepotrebuje dokonalú reakciu. Potrebuje vzťah, bezpečie a blízkosť.

A práve v náročných chvíľach sa buduje dôvera, ktorá dieťa sprevádza celý život.