K tomu samozrejme patrí správny výber nosiacej pomôcky – či už sa jedná o šatku alebo o nosič, možností je dnes naozaj nekonečno, čo má samozrejme svoje výhody a aj nevýhody. V čom sa teda nosiče medzi sebou líšia?
Rastúce nosiče verzus nerastúce
Dobre sadnúci nosič by mal dieťaťu siahať od kolienka po kolienko čo sa týka šírky a cca po krk, čo sa týka výšky, pri novorodencoch a deťoch, ktoré si nedržia samé hlavu, je ideál, keď chrbtová opierka siaha cca do polovice uší. Toto je všeobecné odporúčanie a individuálne skúsenosti toho, čo komu vyhovuje, sa môžu líšiť.
Sú nosiče, ktorých šírka a výška panelu, v ktorom je umiestnené dieťa, je pevne daná a nemenná, má určitý rozmer, ktorý sa nedá korigovať, skrátiť ani zmenšiť. Ich výhodou je jednoduchosť nastavenia, nevýhodou, že vydržia o dosť kratšie ako rastúce nosiče.
Oproti tomu existujú rastúce nosiče, ktorých šírka aj výška sa dá regulovať (každý výrobca / výrobkyňa má svoj spôsob regulácie), teda také, ktoré rastú spolu s dieťaťom a prispôsobujú sa mu počas jeho vývoja. Ich výhodou je, že dokážu pokryť širšie nosiace obdobie a prispôsobiť sa rôzne veľkým deťom a nevýhodou je komplikovanejšie nastavovanie.
Počas prvého roka je rast dieťaťa najmarkantnejší, teda dieťa rastie rýchlo, a nerastúce nosiče v tomto prípade nevydržia veľmi dlho a rýchlo „omalejú“. Väčší zmysel aj využitie v tomto období nájdu skôr rastúce nosiče a neskôr, okolo toho roku, keď sa rast dieťaťa spomalí, si svoje využitie bezpochyby nájdu aj nosiče nerastúce.
Tu by som rada podotkla jednu vec. Neexistuje jeden nosič na celé nosiace obdobie.
Naozaj nie. Nehľadajte nosič od narodenia do dvoch rokov – väčšina nosičov, ktoré sú vhodné od narodenia (a teda naozaj dobre sadnú aj novorodencom) vydržia komfortne do roka, roka a pol (niektoré kratšie). Akonáhle majú širší záber, buď nesedia úplne novorodencovi (sú príliš široké alebo vysoké a novorodenec je tam utopený), alebo naopak väčšiemu dieťaťu (nosič už nie je od kolienka po kolienko, prípadne nesedí ani na výšku, alebo je nepohodlný z hľadiska nosnosti). Nosiče „na celé nosiace obdobie“ sú skôr marketingovým ťahom ako realitou, a tak ako rastu dieťaťa prispôsobujeme napríklad jeho oblečenie a topánky, tak by sme mali rešpektovať aj jeho aktuálnu fázu vývinu počas výberu nosiča. Vyberajme nosič tu a teraz – keďže nosiace obdobie je krátke, je naozaj dôležité žiť prítomným okamihom. Odmenou vám bude vaše pohodlie, aj pohodlie vášho dieťaťa.
Poznámka od nás: Moyo ponúka na výber z dvoch veľkostí nosičov. Odporúčané vekové kategórie pre použitie oboch veľkostí korešpondujú so skutočnými skúsenosťami, prípadné odchýlky sú spôsobené individuálnymi proporciami daného dieťatka.
Šatkové nosiče verzus látkové
Materiál, a teda látka, z ktorej je ušitý nosič, sa môže líšiť štruktúrou aj zložením. Vo všeobecnosti rozlišujeme nosiče šité z metráže (väčšinou bavlnenej alebo ľanovej) a nosiče šité zo šatiek. Metráž, rovnako ako šatka, sa môže líšiť hustotou tkania a všetko toto má následne vplyv na nosič – jeho nosnosť a pohodlnosť, či tepelný komfort (niektorí ľudia si na leto pochvaľujú nosiče s prímesou ľanu).
Šatka, z ktorej je ušitý nosič, by mala mať určité vlastnosti – mala by byť husto tkaná a odolná voči oderu (teda nie všetky šatky sú väzbou a zložením vhodné na ušitie nosiča), s gramážou ideálne okolo 280 a atlasovou väzbou. S čistou bavlnou nikdy nič nepokazíte.
Opäť sa voľba líši aj od veku dieťaťa – na novorodencov a malé deti sú vhodnejšie skôr šatkové nosiče, ktoré sú mäkšie a lepšie sa prispôsobia malému telíčku. Pri ťažších deťoch už svoje využitie rozhodne nájdu aj látkové nosiče z metráže, ktoré bývajú pevnejšie a nosnejšie, prípadne nosiče šité zo šatiek s vyššou gramážou.
Poznámka od nás: Šatkovina používaná na výrobu nosičov Moyo svojimi vlastnosťami vyhovuje použitiu na šitie nosičov. Gramáž šatiek je pred vypraním cca 280 g/m2, teda dostatočne vysoká na nosenie aj ťažších detičiek, tkanina je tkaná atlasovou väzbou, pričom mäkkosťou a poddajnosťou skvele vyhovuje aj na výrobu nosičov pre novorodencov.
Bedrový pás
Bedrový pás sa môže líšiť v mnohých detailoch – v šírke, hrúbke polstrovania a dĺžke polstrovania, a väčšinou práve bedrový pás a to, ako človeku sadne, býva najdôležitejšie na celkovom komforte, aký z nosiča rodič má.
Bedrové pásy bývajú rôzne mäkké alebo pevné, v závislosti od toho, aká výplň je doň použitá – aký druh molitanu, prípadne pamäťovej peny.
Mäkké bedrové pásy majú tú výhodu, že sú na pocit príjemnejšie a lepšie sa prispôsobia telu nosiaceho, majú menšiu tendenciu tlačiť na bedrových kostiach – ich nevýhodou však býva menšia nosnosť a začínajú byť nepohodlné cca okolo roku alebo keď dieťa dosiahne váhu okolo 9 kíl (je to individuálne, samozrejme, toto je také všeobecné pozorovanie).
Pevné bedrové pásy sa naopak odvďačia tým, že odľahčia ramená – keďže veľa z váhy dieťaťa sa prenesie práve na bedrový pás. Tým pádom sú nosnejšie a pohodlnejšie na dlhšie nosenie a ťažšie deti. Ich nevýhodou býva, že sa s nimi treba trochu pohrať, resp. s ich umiestnením do takej výšky, aby nosiaceho nikde netlačili, dotiahnuť alebo povoliť ich, prípadne si ich umiestniť mierne zošikma – všetko záleží od postavy nosiaceho. Sú ľudia, ktorým pevnejšie bedrové pásy nesadnú vôbec, nech robia, čo robia, a tak musia vyberať zo stredne pevných alebo mäkkých bedrových pásov, ktoré sú buď široké alebo dané nosiče majú polstrovanejšie ramenné popruhy, prípadne širšie a krížené.
Pri bedrovom páse je tiež dôležité zvážiť svoju konfekciu a obvod pása – tu mávajú problémy najmä postavy typu XS, kedy je týmto ľuďom bedrový pás aj na svojom najužšom stiahnutí stále široký a padá im – jednoducho ho nedotiahnu na svoj pás. Preto, ak ste menšej, drobnej postavy, treba si na to dať pozor, konzultovať s výrobcom / výrobkyňou.
Bedrové pásy bývajú aj rôzne tvarované – niektoré sú rovné, iné vykrojené, tým pádom sa inak prispôsobia rôznym typom postáv.
Poznámka od nás: Na nosičoch Moyo sa nachádzajú pevné a anatomicky tvarované bedrové pásy, vyvinuté tak, aby sa prispôsobili každej postave a zároveň svojou pevnosťou a šírkou spĺňali požadované vlastnosti na dostatočné odľahčenie ramien nosiaceho.
Ramenné popruhy
Rovnako ako bedrový pás, aj ramenné popruhy sa môžu líšiť hrúbkou, šírkou a polstrovaním, v závislosti na tom, aká výplň je do nich použitá. Niektoré sú širšie a prešívané aj pozdĺžne, iné užšie a hrubšie, líši sa aj dĺžka polstrovania – ľuďom s menším objemom hrudného koša, prípadne výškovo nižším, väčšinou vyhovujú kratšie ramenné popruhy a kratšie polstrovanie, naopak vyšším ľuďom, prípadne ľuďom priestorovo širším by krátke polstrovanie ramenných popruhov mohlo spôsobovať diskomfort a tlačiť ich v oblasti pazuchy.
Každý človek má inak široké plecia – čiže aj tu je to veľmi individuálne, čo komu sadne, či širšie alebo užšie ramenné popruhy. Hrubšie polstrovanie ramenných popruhov niekomu spôsobuje tzv. Rambo pocit, ktorý sa im nepáči, inému to naopak vyhovuje.
Samotný tvar ramenných popruhov sa tiež líši – niektoré sú viac rovné a iné zase anatomicky tvarované.
Niektoré nosiče majú možnosť kríženia ramenných popruhov a iné sú dokonca šité priamo na tento účel a primárne sa zapínajú do X – niekomu práve tento spôsob nosenia vyhovuje viac ako klasický, nosenie je takto pre nich pohodlnejšie, komfortnejšie, ramenné popruhy im lepšie rozložia váhu cez celý chrbát.
Poznámka od nás: Moyo ponúka na výber z dvoch typov ramenných popruhov a to sú buď anatomické ramenné popruhy, ktoré sa zapínajú rovno, alebo popruhy vyrobené na zapínanie do kríža. Každý si teda môže vybrať popruhy, ktoré mu najviac vyhovujú.
Veková kategória, pre ktorú je daný nosič určený
Vo všeobecnosti by sa rastúce nosiče dali rozdeliť do týchto kategórii:
Nosiče vhodné od narodenia (konf. 50/56) – tieto vydržia väčšinou do roka, max. roka a pol (konf. 80).
Nosiče vhodné cca od 3 / 4 mesiacov (konf.62/68) – tieto vydržia väčšinou do roka a pol až dvoch (konf. 86/92).
Nosiče vhodné cca od roka / roka a pol (konf.80) – tieto vydržia väčšinou cca do troch rokov (konf. 98/104) .
Nerastúce nosiče väčšinou dokážu pokryť cca dve konfekčné veľkosti.
Veľkostné rozpätie nosičov je však naozaj prudko individuálne, keďže treba brať do úvahy veľa premenných – to, ako rýchlo bude rásť vaše dieťa, ako rýchlo bude priberať, či bude mať dlhšie nohy alebo trup, ako často a intenzívne budete nosiť. Drobným, ľahkým deťom nosič vydrží logicky dlhšie, zatiaľ čo väčším a ťažším deťom vydrží kratšie. Rodič, ktorý nosí intenzívne, s veľkou pravdepodobnosťou vymení nosič skôr ako niekto, kto nosí denne tak 15 minút alebo využíva nosič iba na rýchle presuny.
Často sa u výrobcov a výrobkýň stretnete s označením, že nosič je vhodný od 3,5kg do 20 kg. Tento údaj však nehovorí nič o tom, dokedy bude daný nosič pohodlný – tento váhový údaj je iba číslo, ktoré hovorí o tom, na akú váhu bol nosič testovaný z hľadiska bezpečnosti – to znamená, že nepraskne šitie, nerupnú pracky, jednoducho, že nosič vydrží tú hmotnostnú záťaž. Spodná hranica zase hovorí o tom, že dieťa musí dosiahnuť najmenej 3,5kg, aby bolo preň nosenie v danom nosiči bezpečné (to ešte stále neznamená, že bude vhodný!).
Spôsoby nastavovania nosiča
Rozmanitosť spôsobov nastavenia nosiča je skutočne obrovská – brzdičky, šnúrky, suché zipsy, pásoviny, krúžky... Každý výrobca / výrobkyňa má svoj spôsob. Rastúce nosiče, ktoré sa regulujú na výšku a na šírku majú tieto spôsoby sťahovania rôzne prepracované, pri nerastúcich nastavovanie odpadá a líšia sa prípadným sťahovaním ramenných popruhov „pod slintáčikmi“ (t.j. pri tvári dieťaťa), a doťahovaním pod pažou nosiaceho.
Poznámka od nás: Moyo nosiče sú rastúce, teda majú nastaviteľnú chrbtovú opierku na výšku aj šírku, čím sa prispôsobia rôznym veľkostným kategóriám detičiek.
Prečo je dôležité dobré nastavenie nosiča (a ako vyzerá)
Dobre nastavený nosič poznáte tak, že je vám a vášmu dieťaťu v ňom príjemne. Teda nikde nič netlačí, neomína, neťahá, z nosenia vás nebolí chrbát ani kríže. Väčšina výrobcov a výrobkýň má k dispozícii manuály a videá ohľadom správneho nastavenia ich nosiča a manipulácie s ním.
Vo všeobecnosti sa odporúča pár základných rád – bedrový pás si treba umiestniť cca do výšky pupku a dotiahnuť kolmo na os tela a pevne na telo. Dieťa sa vkladá do nosiča tak, aby zadočkom prekrylo časť bedrového pásu a nesedelo na ňom. Keď doťahujete ramenné popruhy, vždy si dieťa nadvihnite, nech neťaháte proti jeho váhe. Spojovník ramenných popruhov na chrbte sa odporúča umiestniť cca do stredu lopatiek, ak ho máte príliš vysoko, môžu vás z nosenia bolieť trapézy, a ak príliš nízko, tak sa môžu ozvať kríže.
Toto sú všeobecné rady, ale opäť platí, že každému vyhovuje bedrový pás umiestnený v inej výške – niekomu vyššie, niekomu nižšie. Niekto ho potrebuje našikmo, inému vyhovuje kolmo. Spojovník ramenných popruhov detto – treba si nájsť výšku, v ktorej to vyhovuje danému rodičovi. Či už nosíte vyššie alebo nižšie, základ je, aby vám dieťa nesedelo na bedrovom páse a netlačilo ho od vášho tela – týmto sa môže bedrový pás zdeformovať a vás z takéhoto nosenia môžu bolieť kríže.
Ak si nie ste istý / istá nastavením vášho nosiča, neváhajte kontaktovať výrobcu / výrobkyňu alebo poradkyňu nosenia vo vašom okolí. Radi vám pomôžu :)
Za zhrnutie všeobecných odporúčaní a rád pri výbere správneho nosiča ďakujeme poradkyni nosenia Janke Capkovej (Jennke). Jej blog, na ktorom sa určite aj dobre zasmejete nájdete tu:
http://lenivamatka.sk/ , alebo ju môžete sledovať na jej instagrame : https://www.instagram.com/lenivamatkacapkova/